Dá sa vôbec na tento album napísať objektívna recenzia? Asi áno, len či to dokážem aj ja, to neviem, nie som si istý. Pýtate sa ma prečo? Som takpovediac nekritickým obdivovateľom kapely PINK FLOYD (ak však nedôjde na ranú tvorbu kapely), čo to ma spoločné s týmto albumom? Veľa... David Gilmour nahradil v PINK FLOYD Syda Barretta, ktorý sa upísal drogám a po tom, čo kapelu nedobrovoľne „opustil“ Roger Waters, sa stal David hlavným skladateľom. Dnes je PINK FLOYD definitívne mŕtvou kapelou, hoc sa v roku 2005 objavili v kompletnej zostave, aj s Watersom na londýnskom Live8. Takže toľko na začiatok, aby som ozrejmil situáciu. Nebudem tu špekulovať, ale pokúsim sa opísať tento album.

"Je to moje najlepšie a najosobnejšie dielo." (David Gilmour)

Predchádzajúce Davidove sólovky som takpovediac vždy odzíval a neutkvelo mi z nich nič, čo by som považoval za hodné zapamätania. Aktuálna novinka sa mi pozdáva viac, omnoho viac, či už po hudobnej stránke, alebo po zvukovej. Ta zvuková nie je až taká čudná, s ohľadom na to, kedy vznikali jeho predchádzajúce diela, hoci na druhej strane prelomové albumy PINK FLOYD vznikli začiatkom sedemdesiatych rokov a na nich je zvuk výborný aj na dnešné pomery. Hlavne sa to týka zvuku gitár, ktorý nebol na Davidovej sólovej tvorbe príliš kvalitný. V tomto prípade sa nevyhnem ani porovnávaniu s PINK FLOYD, nerobím to veľmi rád, no akosi to teraz inak nejde. „On An Island“ je akýmsi logickým pokračovaním toho, čo sa nachádzalo na albumoch „Momentary Laps Of Reason“ a „Division Bell“ od PINK FLOYD. Nedá sa povedať, žeby išlo o vykrádanie (v tomto prípade to ani technicky nie je možné), skôr o čerpanie odkazu a rozvíjanie týchto tém. Ale PINK FLOYD to nie je (našťastie???). A o čo teda ide? Ide o dobrú sólovku, ktorá vyšla z rúk Davida Gilmoura. Progresívny pop-rock, v podaní gitaristu, ktorý stal pri vzniku tohto štýlu.

Každú skladbu na tomto albume, okrem samotného Davida, nahrávalo množstvo hostí. Myslím, že je zbytočné opisovať každú skladbu zvlášť a uvádzať, kto v nej hrá. No poskytnem vám zoznam hostí:

David Crosby – vocals, Graham Nash – vocals, Richard Wright – Hammond organ, Rado Klose – guitar, Guy Pratt – bass, Andy Newmark – drums, Jools Holland – piano, Chris Stainton – Hammond organ, Polly Samson – piano, Ged Lynch – drums, Phil Manzanera – keyboard, Leszek Mozdzer – piano, Caroline Dale – cello, Chris Laurence – double bass, Ilan Eshkeri – programming, Georgie Fame – Hammond organ, Drum samples courtesy of Adam Topol and Jack Johnson, BJ Cole – Weissenborn guitar, Robert Wyatt – cornet, voice, percussion, Alasdair Malloy – glass harmonica, Willie Wilson – drums, Polly Samson – vocals, Leszek Mozdzer – piano, Lucy Wakeford – harp, Alasdair Malloy – glass harmonica, Chris Laurence – double bass, Chris Thomas – keyboard.

"Pracovať s toľkými priateľmi, malo na nahrávanie v mnohých ohľadoch pozitívny vplyv." (David Gilmour)

Ako vidíte, zoznam je pekne obsiahly a nachádzajú sa na ňom dostatočne známe mená. Okrem týchto hostí na nahrávke hosťoval aj Symfonický orchester pod vedením Juhoafričana Davida Juritza. Autorsky sa na tomto albume vo väčšine skladieb angažoval samotný David, no niektoré skladby mala na starosti Polly Samson (manželka Davida Gilmoura, - pozn. Thorn), ktorá spolupracovala s PINK FLOYD na „Division Bell“. Všetci menovaní tvoria slušný potenciál, ktorý sa ale, podľa môjho názoru, mohol pretaviť v oveľa lepší konečný produkt. „On An Island“ nie je zlý, to určite nie, práve naopak, ide o nadpriemerný album, no chýba mi v ňom akási duša.... V každom prípade, je celok lepší, než som očakával. Pokojná, nikam sa neponáhľajúca hudba tečie z reproduktorov majestátne, ako naširoko rozliaty veľtok. Pomaly, ale isto podmýva brehy a strháva so sebou pozornosť poslucháča. Za najlepšie skladby na tomto albume, považujem majestátnu „The Blue“, pinkfloydovskú „Take A Breath“ a zasnívanú náladovku „A Pocketful Of Stones“. No ani ostatné skladby nezaostávajú a vyložene slabšiu na albume nenájdete. Samotné CD, sa nachádza v obale, ktorý je priam ukážkovým produktom dokonalej grafickej práce. Po dlhšej dobe som objavil obal CD, ktorý sa mi vyslovene páči. Ešte by som mohol popísať niekoľko strán, ak by som sa rozhodol opisovať hudobné výkony zúčastnených, no myslím, že by to bolo hádzaním hrachu na stenu. V prípade týchto hudobníkov je to absolútne zbytočné, preto radšej končím a tento album vrelo odporúčam...